Luther Vandross

Mladosť a kariérne začiatky

Celým menom Luther Ronzoni Vandross, narodil sa 20. apríla 1951 na Lower East Side (Manhattan, New York) v rodine čalúnnika Luthera Vandrossa Seniora a zdravotnej sestry Mary Ida Vandross. Obaja rodičia spievali a aj svoje deti povzbudzovali k tomu, aby sa venovali hudbe profesionálne. Prvýkrát hral na klavíri už keď mal 3 roky a aj keď vo veku 5 rokov začal brať lekcie, nič to nemení na tom, že ostal hlavne muzikant samouk. V roku 1959 zomrel jeho otec na cukrovku, vtedy mal malý Luther 8 rokov. Keď mal 13 rokov, presťahoval sa aj s celou rodinou do Bronxu, kde sformoval vokálnu formáciu "Shades of Jade" (Luther Vandross, Carlos Alomar, Robin Clark, Anthony Hinton, Diane Sumler and Fonzi Thornton). Celá skupina plus ďalších 11 teenagerov boli aj časťou muzikálno-divadelného workshopu "Listen, My Brother", ktorý vznikol v legendárnom Appolo Theater v Harleme a účinkovali v prvých dieloch známeho seriálu Sesame Street z roku 1969. Po maturite chodil na Western Michigan University, ale po roku zanechal štúdium a vrátil sa domov, pretože sa rozhodol profesionálne venovať hudbe. Pár rokov robil rôzne práce a celý čas sa snažil preraziť v hudobnom priemysle.

Prvýkrát okúsil veľký hudobný priemysel v roku 1972 keď ho obsadili ako background vokalistu do známeho hitu Roberty Flack "Killing Me Softly with His Song". Málokto vie, že bol zakladateľom prvého fanklubu Patti LaBelle. O rok neskôr naspieval spolu s Delores Hall skladbu "Who's Gonna Make It Easier for Me", ktorú aj sám napísal a vyšla na jej albume Hall-Mark. V roku 1974 spieval background vokály pre Maggie Bell v skladbe "Queen of the Night" a v auguste toho istého roku ho pozval Carlos Alomar (ktorý sa stal časom gitaristom Davida Bowieho), aby sa prišiel pozrieť na nahrávanie Davida Bowieho do Sigma Sound Studios vo Philadelphii.  Luther sa veľmi rýchlo stal viac než pozorovateľ. Začal spievať background vokály, pomáhal ako vokál aranžér a spolu s Bowiem napísal song "Fascination". V marci 1975 vyšiel Bowieho album "Young Americans" a Vandross s ním bol v septembri 1974 aj na turné ako backup singer a predskokan.

Medzitým v roku 1975 uviedli na Broadway muzikál "The Wiz" kde použili jeho kompozíciu "Everybody Rejoice (A brand new day)" ktorú zložil ešte v roku 1972. Jedna z hlavných hviezd muzikálu Stephanie Mills ho obsadila ako background vokalistu na svojom albume "Movin' in the Right Direction" z roku 1975.

Cez Bowieho spoznal Bette Midler, ktorá ho najala na aranžovanie vokálov pre jej Broadway revue "Bette Midler's Clams on the Half Shell". Ďalej ho predstavila jej producentovi Arifovi Mardinovi z Atlantic records a to pre Vandrossa znamenalo začiatok práce background singera a vokál aranžéra na plný úväzok. V roku 1976 účinkoval na albumoch: The Brecker Brothers Band (Back to back), Roy Buchanan (A street called straight), Andy Pratt (Resolution) a Judy Collins (Bread and Roses).

Pred svojím výrazným sólovým nástupom ešte stihol v druhej polovici 70´rokov vytvoriť vokálne kvinteto "LUTHER" v ktorom spieval Vandross, bývalí členovia Shades of Jade (Anthony Hinton and Diane Sumler), Theresa V. Reed a Christine Wiltshire. Ich debutový album nazvaný "Luther" vyšiel roku 1976. Predaje neboli veľmi výrazné, ale songy "It´s good for the soul", "Funky Music (Is a Part of Me)" a "The second time around" sa dostali to R&B chart TOP40.  Následne formáciu opustili Reed a Wiltshire a zostávajúce trio vydalo druhý album "This close to you" v roku 1977. Titulná skladba síce dosiahla R&B rebríčky, ale nestačilo to na to, aby nahrávacia spoločnosť udržala formáciu pohromade. Tá sa následne rozpadla a Luther Vandross získal práva na všetky nahrávky a ukončil distribúciu.

Medzitým Luther pokračoval vo svojej pracovnej činnosti na spolupráci na albumoch iných interpretov. V roku 1977 účinkoval na albumoch: Nils Lofgren (I Came to Dance),  the J. Geils Band (Monkey Island), the Average White Band and Ben E. King (Benny and Us), Andy Pratt (Shiver in the Night), Ringo Starr (Ringo the 4th) a Chic (Chic).

Nasledujúci rok vystupoval na albumoch: Garland Jeffreys (One Eyed Jack), Carly Simon (Boys in the Trees), Roy Buchanan (You're Not Alone), Quincy Jones (Sounds...and Stuff Like That!!), Norma Jean (Norma Jean), T. Life (That's Life), Roberta Flack (Roberta Flack), Odyssey (Hollywood Party Tonight), soundtrack k filmovej verzii muzikálu The Wiz,  Chic (C'est Chic), Cat Stevens (Back to Earth), David Spinozza (Spinozza), Carole Bayer Sager (Too), Sean Delaney (Highway), the Good Vibrations (I Get Around) a Lemon (Lemon). Koncom 70´rokov takisto naspieval aj veľa komerčných jinglov pre TV a rádio.

Rok 1979 znamenal pre speváka ďalší posun v kariére. Jeho meno sa dostávalo čím ďalej, tým viac do povedomia verejnosti a aj keď sa ešte nedostal k svojej sólovej kariére, práce mal viac než dosť. Takmer nestíhal brať ponuky na spoluúčinkovanie na albumoch iných interpretov, ale za rok ich stihol naozaj dosť: Sister Sledge (We Are Family), the Average White Band (Feel No Fret), Chic (Risqué), Bette Midler (Thighs and Whispers), Jay Hoggard (Days Like These), Revelation (Get in Touch), John Tropea (To Touch You Again), the Charlie Calello Orchestra (Calello Serenade), Charme (Let It In), Cher (Prisoner), Roberta Flack (Featuring Donny Hathaway), Delores Hall (Delores Hall, Evelyn "Champagne" King (Music Box), Ben Sidran (The Cat and the Hat) a Soirée (Soirée). Prominentný kredit a uznanie si vyslúžil aranžovaním background vokálov pre duet Barbry Streisand a Donny Summer "No More Tears (Enough Is Enough)", ktorý sa stal number one hitom.

Rok 1980 bol pre Vandrossa prelomový. Bral síce ešte spolupráce na albumoch iných interpretov, ale snažil sa ich pomaly tlmiť, lebo starostlivo pripravoval sólo kariéru. Ale aj napriek zaneprázdnenosti pripravovaním sólo albumu sa aj tak dostal k nasledujúcim "featured" albumom: Chaka Khan (Naughty), Melba Moore (Closer), Mtume (In Search of the Rainbow Seekers), Dave Valentin (Land of the Third Eye), the Brecker Brothers (Detente), Terumasa Hino (Daydream), Cissy Houston (Step Aside for a Lady), Jimmy Maelen (Beats Workin'), the Jess Roden Band (Stonechaser), and the Michael Zager Band (Zager), live albumom Bette Midler (Divine Madness), Roberta Flack and Peabo Bryson (Live & More) a k soundtracku k filmu "Fame".

Change 

V tom istom roku sa dostal ešte k spolupráci na jednom projekte, ktorý pre neho konečne znamenal tak dlho očákavaný, vytúžený a zaslúžený nástup úspešnej sólovej kariéry. Dostal ponuku spievať v novej skupine "Change", ktorú založil francúzsko-taliansky businessman Jacques Fred Petrus. Na jej albume s názvom "The glow of love" okamžite vynikli skladby "A lover´s holiday", "Searching" a "The glow of love", ktoré otvorili Lutherovi konečne svet dokorán. Každý správny fanúšik musí poznať najmä mimoriadne krásnu a pozitívnu skladbu "The glow of love" o ktorej v roku 2001 sám Vandross povedal, že je to najkrajšia pieseň akú kedy naspieval.

 Vandross dostal ponuku spievať aj na druhom albume "Miracles" v roku 1981, ktorú však odmietol, pretože Jacques Fred Petrus neponúkol dostatočné finančné ohodnotenie, ale neodmietol aspoň okrajovú spoluprácu a tak nakoniec spieval aspoň background vokály.

Sólová kariéra

Odmietnutie účasti na druhom albume Change viedlo okamžite k podpisu kontraktu s veľkým labelom EPIC records. Jeho prvý sólový album "Never too much" vyšiel v roku 1981 s obrovským úspechom. Pre Vandrossa to bol zaberák, pretože celý album jednak produkoval a jednak napísal text všetkých piesní s výnimkou "A house is not a home".  Bolo to niečo úplne nového. Luther to sám pomenoval veľmi výstižne, keď raz povedal, že jedna z vecí, ktorá sa mu páčila v jeho kariére bolo to, že keď sa stal známym, nikto ho netituloval ako nového Sama Cooka, Otisa Reddinga, Smokeyho Robinsona, alebo Teddyho Pendergrassa. On nebol nový nikto. On bol proste Luther. Každopádne jednalo sa uhladený neo-soulový štýl ovplyvnený R&B hudbou jeho mladosti a do toho všetkého ešte pridal zopár elementov vtedajšieho jazzu a disco.   Najznámejší a najúspešnejší z albumu bol rovnomenný singel "Never too much", ktorý Luther sám napísal a dosiahol popredné miesta v rebríčkoch. Toto obdobie zároveň znamenalo začiatok spolupráce s dvoma mužmi, ktorí ovplyvnili jeho ďalšiu kariéru. Jednak to bol basgitarista Marcus Miller, ktorý vo veľa jeho songoch hral, podieľal sa na nich spolutextársky a prípadne ich produkoval, alebo koprodukoval. A ďalej to bol jeho bývalý spolužiak Nat Adderley, Jr., ktorý bol aranžér celého albumu "Never too much" a spolupracoval s Lutherom po celú jeho ďalšiu kariéru.    Album dosiahol 19. miesto v Billboard 200, bol 2x platinový  a priniesol mu dve nominácie Grammy v roku 1982 v kategóriách najlepší nováčik a najlepší mužský spevák.  

V roku 1982 uviedol druhý štúdiový album "Forever, for always, for love" na ktorom podstatne zvoľnil tempo. Väčšina songov sa niesla vo veľmi pomalom soulovom štýle, takže to už vopred vylúčilo napríklad diskotékový úspech. Album bol strieborný v Británii a platinový v Amerike. Takisto ako na prvom albume producentsky zastrešil všetky skladby a napísal, alebo spolunapísal všetky s výnimkou "Since I Lost My Baby".

V roku 1983 nasledoval tretí štúdiový album "Busy Body" a v Amerike sa stal platinovým. Album znamenal návrat aj k songom v rýchlejšom tempe a takisto ako predošlé dva, vznikol pod krídlami labelu EPIC.  Koprodukčne sa spevák  podieľal na väčšine skladieb a takisto aj spolutextársky.

V roku 1985 uzrel svetlo sveta štvrtý štúdiový album "The Night I Fell in Love" na ktorom sa úplne podieľalo trio Vandroos/Miller/Nat Adderley, Jr. a v Amerike získal 2x platinu. Hit single boli: "It´s over now", "Til My Baby Comes Home", "Wait for love" a "If only for one night".

Medzi prácou na svojich sólových albumoch však Luther neodmietal ďalej ani účinkovanie na albumoch iných interpretov, len to musel od nástupu sólovej kariéry obmedziť. Napriek tomu však stihol v roku 1981 účinkovať na nasledujúcich albumoch: Bob James (All Around the Town), Bernard Wright ('Nard), the J. Geils Band (Freeze Frame), Hi Gloss (You'll Never Know), the Brooklyn, Bronx & Queens Band (The Brooklyn, Bronx & Queens Band), Stephanie Mills (Stephanie) a The Spinners (Can´t shake this feelin´). O rok neskôr sa ukázal na albumoch Irene Cara (Anyone Can See), Michael Franks (Objects of Desire), Kleeer (Taste the Music), Bob James (Hands Down), Linda Clifford (I'll Keep on Loving You, and Ullanda McCullough (Watching Me, Watching You). Mimo toho stihol ešte producentsky zvládnuť album "Instant love" speváčky Cheryl Lynn. Oveľa úspešnejšia však bola v tom istom roku jeho spolupráca na albume "Jump to it" soulovej kráľovnej Arethy Franklin. Album produkoval a textársky sa podieľal na 4 skladbách, nehovoriac o tom, že na najúspešnejšej sklade "Love Me Right" si aj zaspieval. V roku 1983 si našiel čas na účinkovanie v albumoch David Sanborn (Backstreet), James Ingram (It's Your Night), Fonzi Thornton (The leader), Linda Lewis (A tear and a smile), Stephanie Mills (Merciless) a Betty Wright (Back at you). Producentsky zvládol ďalší album od Arethy Franklin "Get it right" a od Dionne Warwick "How Many Times Can We Say Goodbye". V roku 1984 výrazne zoškrtal nahrávací rozpis kvôli turné po Európe a severnej Amerike. V nasledujúcom roku sa objavil na albumoch Carly Simon (Spoiled Girl), Patti Austin (Gettin' Away with Murder) a Wonder (In square circle).

V roku 1986 vyšiel jeho piaty album "Give Me the Reason", ktorého titulná skladba sa objavila na soundtracku k filmu "Ruthless people". V Británii a aj v Amerike sa stal 2x platinovým. Medzi najúspešnejšie single patrili "Give Me the Reason" a "Stop to love".

V roku 1988 uviedol šiesty album "Any love", ktorý získal v roku 1989 nomináciu na Grammy za "Best R&B Vocal Performance, Male" a titulná skladba bola nominovaná za kategóriu "Best R&B Song". Album bol podporený 3-mesačným koncertným turné po USA. V Británii získal striebro a v Amerike platinu. Najúspešnejší singel bol "Any love".

Enormne úspešnú dekádu sa EPIC recordings a Vandross rozhodli zakončiť sumarizovaním a v roku 1989 vyšiel prvý greatest hits album s názvom "The Best of Luther Vandross... The Best of Love", ktorý obsahoval nielen hity z jeho sólo kariéry, ale aj sklady z pôsobenia v skupine Change. Navyše obsahoval dve nové skladby "Here and now" a "Treat you right". Za "Here and now"  získal jeho prvú  Grammy v kategórii "Best R&B Vocal Performance, Male". Výberovka sa veľmi dobre predávala a v Amerike získala 3x platinu. Album priniesol Lutherovi aj dlho očakávaný hit pre široké masy. Dovtedajší úspech bol totiž väčšinou len na R&B scéne a v R&B charts. Skladba "Here and now" mu konečne priniesla úspech z celého spektra poslucháčov a umiestnila sa v Pop Top10.

Siedmy štúdiový album "Power of love" vydal v roku 1991 a ukázalo sa, že pop úspech, ktorý sa dostavil s "Here and now" bude pokračovať. Single "Power of love/love power" sa dostal do pop top5. Dve ocenenia Grammy hovorili za všetko. Jedna pre celý album v kategórii "Best R&B Vocal Performance, Male" a jedna pre skladu "Power of love/love power" v kategórii "Best R&B song". V predajnosti si album takisto viedol veľmi dobre, v Británii bol strieborný a v Amerike 2x platinový.

V tom istom roku ešte stihol ako obvykle účinkovať na albumoch iných interpretov ako napríklad BeBe & CeCe Winans (Different Lifestyles), Patti LaBelle (Burnin'), Richard Marx (Rush Street),  Kevin Owens (That Time Again) a spolunapísal a produkoval skladbu "Doctor´s orders" na  albume Arethy Frankin "What you see is what you sweat".  O rok neskôr uviedol spolu s Janet Jackson megaúspešný singel "The best things in life are free" zo soundtracku z filmu "Mo money". V tom istom roku stihol ešte napísať a naspievať singel "Heart of a hero" na soundtrack z filmu "Hero".

V roku 1993 vyšiel ôsmy štúdiový album "Never Let Me Go" a po období výrazného úspechu znamenal mierne sklamanie. V Amerike síce získal platinu, ale sklady nezískali výraznejšie miesta v hitparádach. Jeden z tých úspešnejších singlov bol "Heaven knows", ktorý sa ako jediný dostal aj do US Dance chart a to na 15. miesto.

V roku 1994 dostal Vandross zaujímavú ponuku, ktorú mu nepredložil nikto ako iný ako prezident Sony music Tommy Mottola. Spevák dovtedy umiestňoval na každý album minimálne jednu cover verziu starého hitu. Tak vznikol nápad urobiť jeden album plný cover verzií starých songov. U iného interpreta, alebo skupiny by sa to mohlo zdať ako klasické klišé s jediným cieľom nahrabať ďalšie peniaze, ale pre Vandrossa, ktorý vždy vychádzal z tradícií a ktorého pár najlepších kúskov práve vychádzalo z cover verzií, to bolo prirodzené. Tak prišiel na svet album "Songs" s titulným duetom "Endless love", ktorý naspieval spolu s Mariah Carey. V tomto prípade Luther súhlasil dokonca aj s tým, že nebude producent albumu, ale voľnú uzdu nechá veľkému odborníkovi Sony music, čo bol v tej dobe Walter Afanasieff. Úspech sa dostavil okamžite a "Endless love" obsadilo druhú priečku v pop hitparáde. V Británii bol obľúbený song "Ain't No Stoppin' Us Now", kde získal 22. miesto. Album získal v Británii platinu a v Amerike 2x platinu.

V septembri roku 1996 vydal jeho posledný album pod labelom EPIC s názvom "Your secret love" čím naplnil podmienky zmluvy podľa ktorej mal vydať 10 albumov. Album obsadil druhú priečku v US R&B chart a po stránke predajnosti získal striebro v Británii a platinu v Amerike. Titulná skladba mu takisto zabezpečila ďalšiu cenu Grammy v kategórii "Best Male R&B Vocal Performance". Celý album sa nesie vo veľmi miernom tempe a všetko sú pomalé skladby. Priaznivcov rýchlejšej a tanečnej hudby by pravdepodobne neoslovil.

Po opustení EPIC spevák vyberal medzi rôznymi ponukami a nakoniec sa rozhodol pre Virgin Records. V roku 1998 vydal album "I Know" na ktorom sa pokúsil výraznejšie uviesť novodobé prvky z rapu a hip-hopu. Po komerčnej stránke však album priniesol relatívne sklamanie. V hitparáde Billboard 200 obsadil 26. miesto, v US R&B chart 9. miesto a v predajnosti získal v Amerike gold. Každopádne album priniesol príjemné osvieženie do inak pomalých Vandrossových vôd a napriek slabšiemu komerčnému úspechu bol rozhodne populárny a získal spevákovi aj mladšie publikum. Najznámejšia skladba "Nights in Harlem" je určite jednou z najoptimistickejších a najpozitívnejších z jeho diskografie. Po tanečnej stránke výrazne zaujme absolútny odpalovák "Get it right" čo je určite jeden z najlepších Vandrossových tanečných  songov a každý oldschool DJ by ho mal mať v ponuke.

Sklamaný zo slabšieho komerčného úspechu predošlého albumu sa rozhodol Vandross opustiť Virgin Records a nový, s názvom "Luther Vandross" vydal v roku 2001 už pod novým labelom J Records. Úspech sa dostavil a hlavná skladba "Take you out" sa dostala do pop top 40 a do R&B top 10.  V Amerike album získal platinu.

V roku 2003 vyšiel jeho posledný a zároveň najúspešnejší štúdiový album "Dance with My Father", ktorý venoval otcovi. Bol to jediný album, ktorý mu získal prvenstvo aj v pop chart aj v r&b chart a navyše 4 ceny Grammy. V predajnosti získal v Británii zlato a v Amerike 2x platinu.  Tesne po dokončení albumu 16. apríla 2003 utrpel vážny infarkt zrejme zapríčinený jeho cukrovkou, fyzickou vyčerpanosťou  a celoživotnými problémami s nadváhou. Napriek tomu v J Records album vydali a ten sa stal hitom. Najúspešnejšia bola titulná skladba "Dance with My Father". Najzaujímavejšia tanečná skladba bola "Hit it again".

V roku 2004 sa krátko ukázal na Grammy, aby si prevzal cenu, kde len krátko, ale veľmi výstižne pozdravil fanúšikov vetou "Whenever I say goodbye it's never for long because I believe in the power of love". Podľa všetkých informácií dostupných v tej dobe sa počas roka 2004 až do roku 2005 zotavoval a dokonca v máji 2005 ešte vystúpil v Oprah Winfrey Show. Preto úplne nečakane zastihla svet 1. júla správa, že zomrel v Kennedy Medical Center v Edison/New Jersey vo veku 54 rokov.

Počas života predal celosvetovo približne 40 miliónov albumov, z toho viac ako 23 miliónov v USA. Predaje samozrejme nie sú všetko, ale jeho čísla sú o to významnejšie, že ich dosiahol konzistentne v neistom svete populárnej hudby a R&B obzvlášť. Aj keď sa snažil robiť hudbu pre široké masy, udal svoj vlastný smer v R&B, ktorého sa držal.  Pred ním inklinovali afroamerickí umelci k striedaniu od jedného žánru k druhému bez obzretia naspäť. Ale  Vandross, ktorý prišiel s nástupom disco a lámal hitparády, keď bol hip-hop ešte v plienkach, mohol ťažiť v každej dobe rozmachu iného štýlu z dlhoročných skúseností  a trval na dominantnosti soulu. Ešte aj začiatkom 21. storočia, keď hitparády úplne ovládol rap, si mohol dovoliť ísť svojou cestou a udržal svoju  vášeň pre romantickú a melodickú hudbu a strhol aj poslucháčov. Ovplyvnil veľa tvorcov, umelcov a jeho meno sa stalo pojmov. Zanechal na svete cenný poklad z ktorého budú ťažiť  ešte ďalšie generácie.

Albumy a ich hitparádová úspešnosť

Štúdiové albumy

Výberové albumy

Rok	Detaily albumu	Najvyššie priečky hitparád				Predajné certifikácie
		US	US R&B	US Indie	UK
1989	The Best of Luther Vandross... The Best of Love Release date: October 4, 1989 Label: Epic Records	26	2	—	14	US: 3× Platinum
1996	Greatest Hits 1981–1995 Release date: 1996 Label: Epic Records	—	—	—	12	UK: Silver
1997	One Night with You: The Best of Love, Volume 2 Release date: September 17, 1997 Label: Epic Records	44	17	—	56	US: Gold
1998	Love Is on the Way Release date: May 26, 1998 Label: LV/Epic Records	—	—	—	—
	Always & Forever: The Classics Release date: September 22, 1998 Label: Epic Records	—	85	—	—
1999	Greatest Hits Release date: November 16, 1999 Label: Epic Records	—	—	—	—	US: Platinum
2000	Super Hits Release date: August 22, 2000 Label: Epic Records	—	—	—	—
	Smooth Love Release date: November 21, 2000 Label: Sony Music	—	—	—	—
2001	The Ultimate Luther Vandross (2001) Release date: August 7, 2001 Label: J/Epic/Legacy Recordings	—	—	—	—
2002	Stop to Love Release date: April 1, 2002 Label: Sony Music Special Products	—	—	—	—
	The Very Best of Love Release date: July 23, 2002 Label: Madacy Entertainment	—	—	31	—
2003	The Essential Luther Vandross Release date: June 10, 2003 Label: Epic/Legacy Recordings	154	49	—	18	US: Gold
2004	Artist Collection: Luther Vandross Release date: October 14, 2004 Label: BMG International	—	—	—	—
2006	The Ultimate Luther Vandross (2006) Release date: August 22, 2006 Label: J/Epic/Legacy Recordings	9	3	—	10	UK: Gold US: Gold
2007	Love, Luther Release date: November 3, 2007 Label: Epic Records	191	23	—	—
2009	Lovesongs Release date: 2009 Label: Sony BMG	—	—	—	4